Welcome to Thuasne SK  Odborné informácie  Ortopedické pomôcky  Anatomické základy
Anatomické základy

Miesta použitia ortopedických pomôcok sa nachádzajú na celom ľudskom tele:

Chrbtica
Ruka a rameno
Koleno
Chodidlo a členkový kĺb
Brucho a driek

Chrbtica
Krčná chrbtica:

Pod spodinou lebky tvorí prvých sedem stavcov (C1 až C7) krčnú chrbticu. Zakrivenie dopredu sa označuje ako lordóza. Zvláštne postavenie  v krčnej chrbtici zaujímajú, vzhľadom na stavbu a funkciu, prvý (atlas) a druhý stavec (Axis alebo epistropheus, slovensky čapovec). Táto oblasť záhlavného kĺbu disponuje obzvlášť vysokou pohyblivosťou. V hornom záhlavnom kĺbe, medzi spodinou lebky a Atlasom, sa uskutočňujú najmä kývacie pohyby hlavy (predklony a záklony), v spodnom záhlavnom kĺbe, medzi atlasom a epistrofeom - čapovcom, sa uskutočňujú otáčacie pohyby hlavy vľavo a vpravo.

1. a 2. krčný stavec:

Priečne predĺžené časti krčnej chrbtice majú otvory. Cez tieto prechádza arteria vertebralis, ktorá zásubuje mozog. Ľahké postavenie krčnej chrbtice vo flexii do 10o (ľahké ohnutie dopredu) zaručuje dobrú priechodnosť arterie vertebralis. Prvý hmatateľný tŕňovitý výbežok patrí k druhému krčnému stavcu. Najviac vystupuje tŕňovitý výbežok siedmeho krčného stavca.

Hrudná chrbtica:

Škridlovité postavenie tŕňovitých výbežkov a pružné pripojenie na rebrá spôsobujú, že pohyblivosť hrudnej chrbtice je obmedzenejšia ako krčnej, prípadne driekovej chrbtice.

Drieková chrbtica:

Drieková chrbtica sa skladá z piatich, vo výnimočných prípadoch zo šiestich stavcov, ktoré tvoria spodnú časť pohyblivej chrbtice.

Z dôvodu vysokého zaťaženia tejto oblasti sú stavce obzvlášť silne vyvinuté. Malé stavcové kĺby sa nachádzajú v sagitálnej (predozadnej) rovine, a umožňujú tak predklony a vystieranie chrbtice v obzvlášť veľkej miere. Najväčšiu pohyblivosť vykazuje časť medzi štvrtým a piatym driekovým stavcom. 

Ako aj pri ostatných kĺboch, s vekom ubúda aj pohyblivosť chrbtice. V porovnaní s mladým človekom je u 50-ročnej osoby len asi 50%.

Ruka a rameno
Lakeť:

Lakťový kĺb je zložený kĺb a skladá sa z troch súčastí. Tieto tri zložky kĺbu sú obklopené kĺbovým púzdrom. Lakťový kĺb je dvojosový kĺb. Popri ohýbaní a vystretí je možná aj rotácia okolo pozdĺžnej osi predlaktia. Pri takomto pohybe sa točí vretenná kosť okolo lakťovej. Ulna (lakťová kosť) sa nepodieľa na rotácii. S ramennou kosťou je spojený typickým kladkovým kĺbom. 

Pre funkciu ruky taký dôležitý otáčací pohyb ruky sa teda nevykonáva zápästím, ale lakťovým kĺbom. Táto transpozícia smerom vyššie k lakťu umožnila prírode skonštruovať ruku a oblasť zápästia porovnateľne jednoducho a zároveň tak krehko. Aj zodpovedajúce zápästné a prstové svalstvo je o jednu úroveň vyššie v oblasti predlaktia.

Ruka:

Kostra ruky sa skladá z troch skupín kostí:

  • Zápästná (dva rady so štyrmi nepravidelne sformovanými kosťami)
  • Záprstná (päť malých rúrkových kostičiek, ktoré ležia radiálne (lúčovito) medzi zápästnou kosťou a prstami) 
  • Prstná (tri kosti pre 1. až 4. prst, len dve pre palec)

Dôležité kĺbovité (pružné) spojenia sa nachádzajú medzi

  • Predlaktím a proximálnym (vretenozápästným) radom zápästných kostí (proximálne zápästie, "skutočné" zápästie, dvojosový vajcovitý kĺb) 
  • Dvomi radmi zápästných kostí (strednozápästný kĺb ruky, pevný typ kĺbu)
  • Palcovým sedlovitým kĺbom (kĺb medzi záprstnou kosťou palca a zápästím, dvojosový sedlovitý kĺb)
  • Palcovým základným kĺbom (kĺb medzi záprstnou kosťou palca a prvým palcovým falangom (phalanx), kladkový kĺb) 
Zápästie je dvojosový kĺb, ktorého kĺbové plochy sú vytvorené z proximálneho (vretenozápästného) radu zápästných kostí a z konca vretennej kosti.
Koleno

Koleno sa považuje za najkomplikovanejší kĺb ľudského pohybového ústrojenstva. Je tvorené femorálnym kondylom a kĺbovou plochou holennej kosti (tibiaplateau) a zaujíma centrálnu pozíciu medzi jedno- a dvojosovým kĺbom. Popri predozadnom pohybe (ohýbaní a vystieraní nohy) je možná aj rotácia predkolenia okolo pozdĺžnej osi - ale len pri ohnutom kolene. Pri vystretom kolene bránia rotácii natiahnuté bočné väzy. V ohnutej pozícii kolena zabezpečujú dva skrížené väzy kontakt medzi kĺbovými plochami. V kĺbovom púzdre tvorí jabĺčko spolu s kĺbovou plochou stehennej kosti femoropatelárnu časť kĺbu.

 
Meniskus:
 
Význam meniskov pre funkciu kolenného kĺbu a na ochranu pred poškodeniami chrupavky vyplýva zo skutočnosti, že kompletné odstránenie meniskov vedie v približne 90%, čiastočné odstránenie v 33% prípadov ku gonartróze (artróze kolenného kĺbu).  
 
Medzi dvomi inkogruentnými (nesúhlasnými) kĺbovými plochami kolenného kĺbu ležia vonkajší a vnútorný meniskus. Menisky tvoria tvárnu (plastickú) a posuvnú kĺbovú jamku pre stehennú kĺbovú hlavu. Rozdeľujú silu medzi obidva konce kostí na väčšiu kontaktnú plochu a ako najhlbšie siahajúce senzory do vnútra kĺbov sa podieľajú na jemnom ovládaní (jemnej motorike) kolenného kĺbu. 
 
Pohyby a poloha osi (axilárneho) kolenného kĺbu:
 
V porovnaní s ostatnými kĺbmi sa preukazujú pohyby v kolennom kĺbe a poloha osi kolenného kĺbu niekoľkými zvláštnosťami. Kým v ostatných kĺboch je pohyb umožnený spravidla vzájomným kĺzaním oboch kĺbových plôch, ohýbanie a vystieranie v kolene vzniká kombináciou krúživo-kĺzavého pohybu.
 
Ľahké ohýbacie a vystieracie pohyby, ako pri chôdzi, sa uskutočňujú predovšetkým krúživým pohybom. Ako na bicykli roluje pri tomto pohybe zaoblený koniec stehennej kosti po rovnej ploche holennej kosti. Tento rolovací pohyb umožňuje pri množstve denných aktivít, ako chôdzi a behu, šetrné namáhanie citlivých plôch kĺbov. Až pri silnejšom ohnutí prechádza rolovanie do kĺzania.  
 
Z dôvodu formy kĺbovej plochy konca stehennej kosti sa mení rameno sily a záťaže pri ohýbaní a vystieraní. Vďaka tomu pracuje kolenný kĺb ako plynulý pohonný mechanizmus.
 
Forma kĺbovej plochy a kombinovaný krúživo-kĺzavý pohyb zaručujú, že tlakové sily pôsobia kolmo na povrch chrupavky a tak sa dá vyhnúť ohrozujúcim šmykovým silám.  

Už od roku 1836 je vďaka súrodencom Weberovcom známe, že os kolenného kĺbu nie je nemenná ako pri jednoduchom kladkovom kĺbe, ale sa počas pohybu premiestňuje po všetkých rovinách v priestore. V tomto priestorovom premiestňovaní sa odzrkadľuje forma kĺbových plôch a ovládanie kĺbu väzmi a svalmi. Pri ortopedicko-technickom zabezpečení sa musí preto dbať na tieto zvláštnosti osi kolenného kĺbu.

Chodidlo a členkový kĺb
Členkový kĺb:
 
Horný členkový kĺb je tvorený vidlicou dvoch kostí predkolenia (maleolárna vidlica) a kladkou členkovej kosti. Je to jednoosový kĺb. Tento kĺb umožňuje vystieranie (plantárna flexia) alebo ohýbanie (dorzálna flexia). Horný členkový kĺb je zaistený vonkajším a vnútorným bočným väzivovým ústrojenstvom. Väzy prebiehajú deltovito vždy od maleolu k priehlavkovým kostiam (talus, kalkaneus a navikulárna kosť), ktoré ležia pod ním.
 
Úplný rozsah pohybu nohy sa dosahuje súhrou horného a spodného členkového kĺbu. Spodný členkový kĺb vytvára pohyblivé spojenie medzi členkovou kosťou (talus) a pod ňou ležiacimi priehlavkovými kosťami.
 
Noha:
 
Kostra nohy je vo svojom základnom zložení porovnateľná s kostrou ruky. Pozostáva z troch skupín kostí:  
  • Priehlavok (sedem nepravidelne vytvarovaných kostí)
  • Predpriehlavok (päť malých rúrkovitých kostí, ktoré ležia radiálne (lúčovito) medzi priehlavkom a prstami na nohe)
  • Prsty na nohe (tri kosti majú 1. až 4. prst, dve má palec)  
Dôležité kĺbovité spojenia sa nachádzajú medzi  
  • Kostenou vidlicou, ktorá je tvorená píšťalou a ihlicou a kladkou priehlavkovej kosti (proximálny členkový kĺb, "skutočný" členkový kĺb)
  • Členkovou kosťou a pod ňou ležiacimi kosťami priehlavku (distálny členkový kĺb)
Brucho a driek
Rameno:
 
Ramenný kĺb je guľovitý kĺb. Tvoria ho hlava ramennej kosti a relatívne malá kĺbová jamka lopatky a má najväčšiu pohyblivosť zo všetkých kĺbov nášho pohybového ústrojenstva. Rozsah pohybu v ramennom kĺbe je výrazne zväčšený spolupôsobením ramenného pletenca (lopatka, kľúčna kosť). Je to vidno najmä pri abdukcii (upažení) ramena. Ešte skôr ako dosiahne rameno 90o polohu, sa lopatka vyklopí a tak sa kĺbová jamka dostane do novej pozície. Zároveň sa tak výška ramenného kĺbu, ktorá by inak tvorila kostnú bariéru ramennej kosti, premiestni dohora. Pohyb vyklopenia sa vykonáva v akromiolavikulárnom kĺbe a v kĺbe medzi kľúčnou kosťou a hrudnou kosťou.
 
Hrudný kôš:
 
Thorax (hrudný kôš) sa skladá z 12 párov rebier a hrudnej kosti. Rebrá sú vzadu spojené dvojitými kĺbmi s hrudnými stavcami a v predu pohyblivo pomocou chrupavkovitých úponov rebier na hrudnú kosť. Táto pohyblivosť umožňuje zväčšovanie a zmenšovanie hrudného koša pri dýchaní.
 
Panva:
 
Panvový pletenec je tvorený z dvoch bedrových kostí a vzadu klinovito zasunutou krížovou kosťou. Každá bedrová kosť sa skladá z niekoľkých častí: lopaty bedrovej kosti a sedacej kosti. U dospelých tvoria tieto tri časti zjednotenú kosť, ktorej rozdelenie na tri časti je rozoznateľné už len na spojoch (švoch) kostného zovretia.  
 
Bedrové kosti sú vpredu spojené chrupavkovitou sponou (spona lonovej kosti). Zadné spojenie ku krížovej kosti je tvorené pevným kĺbom (ilisakrálny kĺb, ISK). Aj napriek nepravidelnému usporiadaniu kĺbových plôch, pevnému väzivovému zabezpečeniu a nízkej pohyblivosti má ISK veľký význam pre stabilitu panvového pletenca a bezproblémovú motoriku.
 
Bedrový kĺb je guľovitý kĺb. Umožňuje pohyby okolo všetkých osí (anteverzia a retroverzia, abdukcia a addukcia, supinácia a pronácia). 

Anatomická konštrukcia zaručuje ako relatívne vysokú pohyblivosť, tak aj nevyhnutnú stabilitu pri prenášaní sily medzi dolnými končatinami a panvovým pletencom.

Sitemap Vytlačiť stránku